Pätnásť rokov na fotografickej scéne, tisíce hodín strávených v spoločnosti fotoaparátu a ďalšie kvantá za pc. Jedna foto výbava ukradnutá, ďalšia utopená. Veľa ľudí by to odradilo, ale určite nie mňa. V roku 2019 prišla prvá odmena, keď mi bol na základe úspechov na medzinárodnej fotografickej scéne udelený základný fotografický titul AFIAP. Písal som o tom tu: https://jaroslavmoravcik.com/afiap/
Prešlo päť turbulentných rokov, počas ktorých sa svet zmenil – alebo zbláznil? Pandémia a celosvetové covid šialenstvo, ktoré vystriedala oslava podporovateľov vojny a hanobenie “mieruchtivých” ľudí. A ako bonus sa nám po mestách začali prechádzať medvede…zdravý rozum sa úplne stratil. Logicky teda prišli aj chvíle, kedy som sa sa chcel na všetko vysrať – netrvali však našťastie dlho a vždy ma nakopli k novej tvorbe.
Počas týchto zvláštnych rokov som však pracoval ešte tvrdšie. Prišli ďalšie úspechy na medzinárodnej scéne, medaile, diplomy z celého sveta. Rozbehol som niekoľko fotografických spoluprác, medzi nimi aj spoluprácu so Žilinským turistickým krajom, počas ktorej som spoznal desiatky nádherných miest tohto kraja a pomohol ho spropagovať doma, ale aj v za hranicami Slovenska. Zhrnul som tiež svoju tvorbu (tu a tu), zriadil ateliér, ukončil dlhoročný fotoprojekt pre Atelier AAE alebo som súbežne prezentoval svoje fotografie na obidvoch stranách susedského vojenského konfliktu – Ukrajine a v Rusku. Bolo toho viac než dosť.
Ako to však u nás býva dobrým zvykom s úspechom prišli aj kritici, prví závistlivci a prví ľudia kopírujúci každý môj fotografický krok. Našli sa aj “odborníci”, ktorí tvrdili, že vlastne vôbec neviem fotiť. Asi to tak musí byť, minimálne u nás. Čo už. Človek si zvykne.
Našťastie to FIAP (The International Federation of Photographic Art) vidí uplne inak a v marci tohto roka mi bol za úspechy na medzinárodnej fotografickej scén prostredníctvom Slovenskej federácie fotografov udelený prestížny fotografický titul EFIAP (Excellence FIAP), čo ma iba utvrdilo v tom, že čo robím, dobre robím. Po piatich rokoch teda uvidíte za mojim menom päť nových písmeniek, ktoré možno v “bežnom” živote neznamenajú veľa, pre mňa však mnoho – 15 rokov nonstop s fotoaparátom, 10 rokov účastí na medzinárodných salónoch a škatuľu plnú diplomov a medailí.
Je to však cesta pomerne náročná a z komerčnej stránky nedocenená – ale to vie azda každý, kto sa pohybuje v kultúre na Slovensku. Po 15tich rokoch na fotografickej scéne a ceste, ktorú som si prešiel, viem určite jedno – stálo to za to, aj keď cesta to bola veľmi kľukatá. A aj keď to bude znieť asi neskromne, už si môžem dovoliť povedať – som dobrý fotograf.
Mohol by som mohol ísť ešte ďalej a hnať sa ďalšími úspechmi, titulmi, ale o to mi ani nikdy nešlo. Preto som sa rozhodol, že sa budem zúčastňovať foto súťaží už len v obmedzenej miere a svoj čas budem radšej venovať rodine a fotografickým projektom, ktoré ak Pán Boh dá Vám postupne predstavím.
Ing. Jaroslav Moravčík, EFIAP – najoceňovanejší liptovský fotograf s 15 ročnými skúsenosťami.
