1,2,3,4? 5!

Začiatkom tohto roka som sa vytešoval z rekordného úspechu štyroch mojich fotografií na fotosalóne v Portugalsku ( https://jaroslavmoravcik.com/1-2-3-4/). Neprešlo ani pol roka a rekord bol prekonaný. Tentoraz sa tak stalo na medzinárodnom fotosalóne BIG NORTH STORY 2023 organizovaný tromi krajinami – Islandom, Keňou a Nikaraguou. Áno, čudná kombinácia krajín. 🙂 Ale keďže rád cestujem (v tomto prípade aspoň takto virtuálne), tak mi to prišlo ako vhodná príležitosť poslať pár záberov do tejto multikulti súťaže. Je mi síce už trápne o tom písať, ale nejakým zázrakom sa stalo, že sa mi tentokrát ušlo 5 cien. Ok, nie su to síce “drahé kovy” (ako z Portugalska), ale len “obyčajné diplomy”, no rátajú sa aj tie, či?

No a tu dostávame k ďalšej “trápnosti”. Dve ceny z piatich získala totiž raz a zas líška. Niežeby som sa z toho netešil – však tá líška “žne” ceny všade kam ju pošlem. Mám ale z tejto fotky pocit, že ju videla už polka fotografického sveta. Navyše poznám ľudí, ktorí sú už na ňu vyslovene alergickí – však manželka moja? 🙂 Možno by bolo nateraz dobré nechať líšku na pokoji, však podľa mojich prepočtov je už dávno po smrti. Aj keď keby chúďa vedela, koľko ocenení získala, možno by chcela ďalej súťažiť. No, porozmýšľam ešte nad tým… 🙂

Ďalšie dve ceny (z Nikaraguy a z Islandu) si uchmatla ďalšia moja staršia fotografia “Dancing house in Prague”. Nie je síce tak okukaná ako líška, ale tiež už má niečo za sebou. Tu by to asi chcelo vybrať sa s foťákom na vandrovku niekde do sveta…že by Viedeň?

Najväčšiu radosť mám však z poslednej ceny, ktorú získala fotografia odfotená tohto roku na košickom sídlisku Luník IX. Moc som týmto záberom asi dobrú reklamu Slovensku nespravil. Keď však ide človek fotiť do geta, tak s tým akosi podvedome ráta.

Summa summarum: štyri ceny boli super – to je ako v basketbale dostať sa na úroveň štyroch titulov Stephena Curryho alebo Lebrona Jamesa. Päť cien to je ako Tim Duncan! Ale čo tak získať šesť a byť ako Michael Jordan? To znie ako výzva! 😀