Fotografia je pre mňa spôsob, ako sa v náročných životných situáciách vyrovnať s intenzívnymi emóciami. Vo chvíľach, keď sa slová strácajú, dokáže obraz povedať viac.
Azda najviac to platí práve v tomto prípade. Tento cyklus fotografií dokumentuje posledných 6 rokov vývoja choroby mojej mamy, ktorá viac než 12 rokov statočne zápasila s frontotemporálnou demenciou – rovnakým typom ochorenia, aké má aj herec Bruce Willis, a ktoré jeho príbeh „spopularizoval“ medzi laickou verejnosťou.
Nie je to však iba príbeh mojej mamy. Choroba ovplyvnila celú našu rodinu, najmä môjho otca, ktorý sa o mamu s láskou a oddanosťou staral počas dlhých rokov. Otec si o priebehu choroby viedol podrobné záznamy – zapisoval jednotlivé zmeny, správanie aj svoje postrehy. Práve vďaka tejto jeho trpezlivej a mravenčej práci mohol vzniknúť dokument RTVS v relácii Moja diagnóza, ktorý zachytáva príbeh mojej mamy. Ak sa chcete o ochorení dozvedieť viac, odporúčam si ho pozrieť na tomto linku.
Napriek všetkej starostlivosti a odhodlaniu sa však jeho sily časom vyčerpali. Otec zomrel nečakane v roku 2024 – a príčiny jeho odchodu treba hľadať práve v dlhodobom vyčerpaní zo starostlivosti o ťažko chorú partnerku.
Po jeho smrti sme sa spolu s bratom do starostlivosti o mamu zapojili ešte intenzívnejšie. Napriek pomoci opatrovateľky sme už popri vlastných rodinných a pracovných povinnostiach nedokázali zvládnuť maminu starostlivosť doma. Museli sme ju umiestniť do špecializovaného zariadenia pre pacientov s demenciou – no aj tak som sa snažil byť s ňou takmer každý deň, aby nikdy nemala pocit, že zostala sama. Napriek tomu, že to bolo náročné obdobie, bola to skúsenosť, ktorá mi do života veľa dala a ukázala mi, že aj za múrmi takýchto zariadení život pokračuje – len v inej podobe.
Fotografovaním som sa snažil pochopiť a prijať túto náročnú situáciu. Každý snímok je vyjadrením môjho vnútorného zápasu s chorobou mojej mamy – s tým, ako pomaly, ale neodvratne strácala kontakt s realitou, so sebou aj s nami. Snažili sme sa s ňou tráviť každý deň – v ústave, počas hospitalizácií v nemocniciach aj počas jej posledných chvíľ v lete 2025.
Napriek všetkému som presvedčený, že aj ľudia trpiaci demenciou v svetlých chvíľkach aspoň čiastočne vnímajú realitu okolo seba. Do akej miery, zostáva záhadou – a odpoveď na túto otázku zrejme nepozná nik.
Táto podstránka nie je len dokumentom choroby. Je to pocta mojej mame, otcovi a celej našej rodine, ktorá si touto cestou prešla. Fotografie majú zároveň slúžiť ako povzbudenie pre tých, ktorých rodinu toto zákerné ochorenie zasiahlo – a ktorí možno ešte len hľadajú odpovede na otázky, čo všetko ich čaká. Aby vedeli, že v tom nie sú sami.
